Architects : For Those That Wish To Exist (recenzia)

Autor: Lukáš Škoda | 20.4.2021 o 18:48 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  38x

Umelec: Architects Producenti: Dan Searle, Josh Middleton Vydavateľ: Epitaph Records Dátum vydania: 26/2/21

Do You Dream of Armageddon?, pýtajú sa Architekti v intre. Like Hell I Do, znie moja odpoveď, like hell I do. Black Lungs pokračuje zostra, gang vokály a zbory perfektne podtrhujú energickosť skladby. Kvílivým úvodom okrídleného dravca na love uchváti Giving Blood, gitary a syntetizátory si prehadzujú štafetový kolík dominancie, rezké pasáže v symbióze s epicky vykľudnenými. Trúbky a klavír sú korením Dead Butterflies.

Elektronický úvod striedajú šesťstrunné sekery rúbajúc všetko navôkol, zatiaľ čo Sam Carter stupňuje napätie neúprosným spevom, to je An Ordinary Extinction. Do Impermanence sa rozhodli prizvať Winstona McCalla z austrálskych drvičov Parkway Drive, no pesničke je to celkom jedno, hlbší growl poteší, no jeho absencia by jej na kvalite neubrala.

Syntetická oddychovka Flight Without Feathers náladou ponášajúca sa na intro premosťuje k Little Wonder umne kombinujúcou elektroniku, rockový drive a silné melódie. Tiež je tu uvedený hosť Mike Kerr z Royal Blood, no úprimne, vôbec som ho nepostrehol.

Bass heavy úvod a šťavnatý zvuk strún z epickým záverom Libertine vystrčí za jazdy z vlaku svižná Goliath s vynikajúcim nosným riffom, uprostred kanonády bicích sa relatívne úspešne darí presadiť Simonovi Neilovi zo štadiónových Biffy Clyro, spevom, dokonca aj škrekom, čo je poloha, ktorú v domáckej kapele v poslednej dobe využíva pomenej. Spolu s nasledujúcou cinematicky zaranžovanou Demi God predstavujú vrchol albumu, ďaľšie slová sú zbytočné, treba počuť.

Na poslucháča sa valí Meteor, ak sú všetky vesmírne šutre také chytlavé, nech len padajú aj za cenu drvivého dopadu, pretože ako tvrdí záverečná akusticko-orchestrálna skladba Dying Is Absolutely Safe. 

Architects sa po Holy Hell, ktorý suverénne prešľapoval na mieste, nemyslím to nevyhnutne ako kritiku, prechádzali si životnou tragédiou a potrebovali túto kapitolu nejakým spôsobom uzavrieť, rozhodli urobiť krok vpred a myslím, že správnym smerom. Bubeník Dan Searle sa roly hlavného skladateľa po svojom bratovi zhostil s bravúrou. Album by sa bez niekoľkých songov možno zaobišiel, no posluch vrelo odporúčam. V osobnom rebríčku albumov tejto kapely mu udeľujem bronzovú priečku. Pre tých, ktorí chcú existovať, treba kráčať vpred.

Verdikt: 7,5/10

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Prečo v Maďarsku uvidíte Priateľov len o polnoci

Maďari zakázali propagovanie homosexuality.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Hegera niekto voviedol do omylu (komentár)

Európske tempo očkovania nám už utieklo.


Už ste čítali?