V jedno sychravé ráno pracovného týždňa, kým sa ešte vrásky zimy zahrýzali do kostí a vzdušná para kondenzovala pred očami, siahol som na úzkosť chladnú až mi začínali odmŕzať končeky prstov.
Motor Ghostmobilu rozpálim už 13 minút pred odchodom, aby slnečnými lúčmi dosiaľ netknutá inoväť stihla zmeniť kryštalické skupenstvo na kvapalné. S hrmotom zatváram bránu, nie, nemám elektrickú, robím to pekne, starým štýlom. Dvere, pás, svetlá, hlavou sa vopred ozýva známy úvod, o pár sekúnd zaleje priestor, 3, ..2, ...1, .............nič! Obrátim zrak k displeju a stojí tam: CD ERROR.
Tep naberá na obrátkach, roztrasenou rukou vyberám disk z útrob mechaniky, neobrúsený osikový kôl sa rotujúc vnára do hrude, kardinál z potlače v dvoch odtieňoch červenej sa zaleskne, so zatajeným dychom ho vkladám späť do nevrlej škáry, každá zo sekúnd akoby trvala hodinu, vtom staro-vranná basová linka Chrisa Steelea rozptýli obavy, kôl sa vypadne z hrude, triesky v duši ostávajú, odľahne mi, predsa len som stále prefíkaný ako diablov úškrn. Šliapnem na plyn, musím dohnať stratený čas, odviaty vetrom kým rádio robilo drahoty.
Vtrhnem na výpadovku hulákajúc, WE ARE NOT THE KIDS WE USED TO BE, STOP WISHING FOR YESTERDAY! Okolojazdiaci si musia myslieť, že som šialený a nie sú ďaleko od pravdy. V rýchlosti kolesá šmýkajú, napájaný audio-kokaínom však zvládam udržať pozíciu.
Iba pár minút prejde, hlboko v meste vášnivo nôtim DON´T WANNA, DON´T WANNA, BE A SLAVE TO THE SONS OF PRIVILEGE! Keď tu zrazu zaznie najprotivnejší zvuk: Dopravný servis. "FUCK YOU!, ako sa opovažuješ rušiť moju hladinu alfa, Môžem j...ť, že na D1 sa zrazilo 333 strieborných kamiónov a polovica diaľnice je v plameňoch! Zavolajte Semira s partnerom týždňa a ne.ebte sa mi do pesničky! " Rozhorčene stlačím tlačidlo AS a vraciam sa k dôležitým zvukovým stimulom. Zvyšok cesty našťastie prebehne bez zbytočných problémov.